Chapter Text
V skutočných knihách zvyknem tieto časti automaticky preskakovať, lenže vy by ste jej teraz mali venovať pozornosť, je to pomerne dôležité. Nebojte sa, budem sa snažiť aby to nebolo príliš dlhé.
Odjakživa som milovala príbehy. Vždy boli mojou súčasťou, vždy som si vymýšľala vlastné pribehy a žila vo vlastnom svete. Dnes som už dospela do bodu, kedy chcem tieto príbehy rozprávať. Začala som ich písať a publikovať v angličtine, v nádeji, že sa tak moje príbehy dostanú k širšiemu publiku, a tiež preto, že mi v angličtine, nakoľko to nie je môj materinský jazyk, príde všetko také neosobnejšie, čiže sa svoje literárne výtvory, ktoré ani náhodou nie sú také dobré ako príbehy iných, menej hanbím. Ibaže potom som si pomyslela, Prečo nie? Aj iní mali odvahu publikovať v slovenčine, prečo nie ja? Je to ostatne môj materinský jazyk, je to jazyk ktorý študujem a ktorý milujem.
A tak som tu.
Prvý príbeh, ktorý som sa rozhodla publikovať v slovenčine je príbeh o Vinnetouovi a Old Shatterhandovi. Je mi jasné, že tento ship nie je medzi dnešnou mládežou nijako zvlášť obľúbený, no je to príbeh môjho detstva, s ktorým som vyrastala, s ktorým som istý čas žila, a ku ktorému sa vždy rada vraciam. Hlavne v lete.
Občas sa môže zdať, že indiánom trošku nadŕžam, a nebudem klamať, ono to tak trochu aj je. A viem ze skutoční pôvodní Američania neboli svätí a dokonalí, ale čo by to bol za príbeh bez trochy romantizovania.
Hlavná zápletka môjho príbehu nie je nijak zvlášť originálna, vlastne je to už možno tak trochu klišé či gýč, no i tak si myslím, že to nie je extrémne rušivé a príbeh vás zaujme, možno aj vďaka indiánskym rozprávkam, mýtom, zvykmi a tradíciami, ktorými je dej hojne popretkávaný.
Tento príbeh je vlastne zmesou mnohých veci, ktoré som počula, videla, či si ich len vymyslela a nedá sa povedať kde sú hranice čoho.
Príbeh je fikciou, nepridŕža sa historickej ani kulturologickej ci etnologickej akurátnosti, majte to prosím na pamäti.
Ostatne, historik píše o tom, čo a ako sa stalo. Spisovateľ o tom, ako a čo sa mohlo stat. Toto nie je o tom ako to bolo, ale o tom ako by to mohlo a teraz už aj je.
Užite si príbeh priatelia.
Venovanie: tento príbeh venujem dvom ľuďom, ktoré ma nepriamo a určite aj nevedomky naviedli na napísanie tohto príbehu. Venujem im túto prácu v nádeji, že bude mať aspoň dvoch čitateľov.
